Príhovor ( prejav ) pri pohrebe 4

 

    Zvesť o tvojej smrti nás zasiahla nepripravených. Prijali sme ju ako neočakávaný blesk, čo pretrhuje pieseň... Ťažko nám je, keď môžeme o tebe hovoriť už len v minulom čase.

    A preto chvíľa, keď prichodí sa nám s Tebou rozlúčiť, je pre nás nesmierne smutná. Cez závoj sĺz hľadíme na tvoju rakvu a uvedomujeme si krutú pravdu, že si odišiel naveky.

    Čas, ktorý si odmeral kroky životnej púte, vyjadruje pred nami aj čosi iné. Osvetľuje to, čo si po sebe zanechal, hodnoty, ktoré si vytvoril. Vedel mať veľmi rád. Bol oddaný svoje rodine, robil všetko pre ich dobro. Bol človek pracovitý, usilovný s pevnými zásadami. Tieto hodnoty si dnes uvedomujeme a dúfam, že aj keď nás Juraj opustil, to dobro, ktoré bolo v ňom si my jeho príbuzní vezmeme ako príklad a bude žiť ďalej prostredníctvom nás.

    Jurko náš. Život človeka sa podobá žiarivému svetlu. A tvoj život si toto žiarenie v plnej miere zaslúži. Aj keď už svetlo zhaslo, jeho teplo neprestane vyžarovať. Budeme ho cítiť a nazývať tvojím teplom, tvojou láskou, pochopením. Túto pravdu nevymaže z nášho vedomia ani tvoj odchod.

    S týmito slovami sa s tebou, náš drahý lúčime. Naša rozlúčka nech je skromným písmenkom v uzatvárajúcej sa knihe tvojho bohatého života. Pozdravujeme ťa naposledy sľubom, že nikdy na teba nezabudneme. Napriek nevyhnutnosti, ktorú každému prináša neúprosná smrť, budeš sa ozývať v našich spomienkach. Aj keby ťa hruda zeme chcela umlčať, v našom živote budeš kolovať ďalej ako živá krv. Tvoje srdce bude biť v našich srdciach.

    A žijúcim želáme silu do ďalších dní. Nech sa náš prehlboký žiaľ čím skôr zahojí. Nech je smrť milovaného človeka pre nás výzvou žiť ešte statočnejšie, krajšie a ohľaduplnejšie.

    Chceme žiť s tichou spomienkou na teba!