Príhovor ( prejav ) k zlatej svadbe

 

    Drahí naši rodičia,


 

    stojíme teraz pred Vami, hľadíme na Vás mlčiac. Hľadáme totiž tie správne slová, ako vyjadriť to , čo cítime, to čo Vám chceme povedať.

Čím začať? Gratuláciou? Vďakou? Vyjadrením obdivu?Alebo prosbou o odpustenie za trápenie, ktoré sme veľa rázy spôsobili? Prejavením lásky? To všetko prebýva v našich srdciach a dnes je čas ich otvoriť pre Vás, aby sme aspoň sčasti vrátili to, čo sme od Vás dostali.

    Mamička, otec, ste spolu 50 rokov. Pol storočia jeden spolu s druhým, tešíte sa spoločne, starosti si delíte, pomáhate si. Váš život nebol vždy ľahký, všelijaké ťažkosti sa museli prekonať. Však sami najlepšie viete. No Vy ste sa im nepoddali. Mali ste totiž jeden druhého.

    Ste ako dva stromy, čo zrástli spolu a vytvorili mohutný kmeň, silný. A my všetci sme radi a sme Vám nesmierne vďační, že sa o ten kmeň môžeme oprieť a čerpať z neho energiu.

    A tak sa my Vaše deti a vnúčatá chyťme za ruky, aby sme tento veľký strom, stojaci 5 desaťročí objali a vyjadrili tak našu lásku, poďakovanie... ale aj sľub, že Vás budeme chrániť a starať sa o Vás, pretože Vás máme radi, pretože si to zaslúžite.