Príhovor ( prejav ) k jubileu 1, prababka

Drahá naša mamka, starká, babička,

 

dovoľte, aby som v mene celej našej rodiny povedal pár viet. Tento nádherný slnečný deň je nielen pre Teba, ale aj pre nás všetkých výnimočný. Deň oslavy Tvojho jubilea je pre nás možnosť poďakovať Ti za to, že sme tu, na tomto svete a kvôli Tebe sme sa mohli stať tým, čím sme.

Bola si starostlivá a obetavá matka. Ty spolu s otcom ste nám umožnili prežiť nádherné detstvo a poskytli ste nám pevný základ do života.

Ako to v živote každého človeka chodí, nie všetky dni sú tak slnečné a radostné ako je tente. Prídu búrky, mrazy, vietor severák, aby skúšal našu silu. V týchto dňoch poťahších je tak dôležité vedieť, že nie som tu sám. Je tu niekto, kto ma upokojí, kto mi ranu pofúka, slzy osuší.

Keď sme boli malé deti a rozbité kolienka bola záležitosť častá až každodenná, utekali sme k svojej mamičke, lebo sme vedeli ona nás objíme, pohladí, kolienko pofúka a povie: „Neboj sa, však kým budeš veľký ranka sa ti zahojí.“ A keď sme už boli veľkí, tak prišli aj rany iné. Také rany od života aj pád na tvrdú zem sa občas pritrafí. My sme však vedeli a stále vieme, že je tu niekto, kto má pre nás pochopenie. To pochopenie, ktoré len matka môže mať. A aj tie rany horšie, rany od života nám pofúka, aby menej boleli.

No a potom si rozbité kolienka ošetrovala svojim vnúčatkám. Všetky tak rady strávili čas prázdnim u Teba. No a ani sa nenazdáme a bude treba pofúkať modrinky na neposlušných nôžkach Tvojich pravnúčat.

Ako Ti len môžeme vrátiť všetko to, čo si pre nás urobila. Slubujeme Ti však, že sa nemusíš ničoho obávať. Sme tu my a kedykoľvek sa o Teba postaráme, ako si sa ty postarala o nás, keď sme to potrebovali.

Drahá naša mamka, starká a babka, sme nesmierne vďačný za to, že ťa máme. Prajeme Ti vela krásnych dní, tých slnečných, plných šťastia a pohody, pretože si to zaslúžiš. Buď ešte dlho medzi nami, slniečko naše.