Drahý náš oslávenec, vážení prítomní,

 

My čo sme tu partia už dlhoročných Jožkových kamarátov sme si včera ťahali zápalky, no a akosi tú krátku som si vytiahol ja (alebo mi ju nachystali však áno) a povedať nejakých tých pár slov na začiatok pripadlo na mňa.

Tak Jožo, čo Ti iného povedať, vitaj medzi nami, dobre vyzerajúcimi 50-nikmi. Viem, že sa ti tomu nechce veriť, ale čas to ti je potvora. Veď ako nám za mladi ubiehali roky, teraz akoby ubiehali celé desaťročia.

Akože my 50-nici niekedy si radi namýšľame, že nám je ešte len 25 a trochu sa aj v krčmičke zdržíme dlhšie, tak ako za mladi. Ale na druhý deň, ej veru zle-nedobre. Akoby sa nám ten čas vysmieval a vravel: „Darmo neoklameš ma.“

Ale tak hádam 50 je dosť veľa, aby sme dostali rozum a prestali sa tváriť, že sme mladší. Veď je to krásny vek. Musíme žiť tu a teraz a vychutnávať si radosti stredného veku. Prešli sme do druhej polky života a ja verím tomu, bude ešte krajšia ako tá prvá. No pozrite na Joža, fešák ešte stále a tie šedinky len dokazujú botatšie skúsenosti. No a v neposlednom rade, dôchodok už nie je až v takom ďalekom horizonte.

A ty Jožo, máš skvelú manželku, trpezlivú len čo je pravda, šikovné deti, prácu, za ktorou si vieš stáť, máš nás, myslím, že celkom dobrých kamarátov. Čo viac si môže chlap želať?

Jožko náš, do tej druhej polky života Ti prajeme všetko dobré, šťastia zdravia, radosti s rodinkou aj peniažkov. Si správny chlap a my všetci sa budeme radi s Tebou stretávať, tak ako do teraz.

Prajem všetkým dobrú zábavu. Na zdravie!